Čo sa dá na Poráči vidieť

Poráčska dolina

Rázovitá dedina Poráč ponúka výborné možnosti na celoročnú dovolenku. Je najvyššie položenou obcou v okrese Spišská Nová Ves (778 m n. m.) s množstvom vyhliadok na celú Hornádsku kotlinu. V dobrom počasí ponúka vyhliadka Vysoký vŕšok pohľad na Kráľovu hoľu, Vysoké a Belianske Tatry, Spišskú Maguru, Levočské vrchy, Branisko, Spišský hrad, Čiernu horu a Slovenské rudohorie. Osobitou kapitolou je krásna krasová Poráčska dolina.

Vďaka svojej polohe v kopcoch Poráč neobklopujú vo veľkom obrábané polia typické pre nížiny, kotliny a pahorkatiny. Namiesto toho sa v bezprostrednom okolí dediny nachádzajú úzke súkromné políčka rôznych obilnín, zemiakov alebo ďateliny. Špecifickou skupinou sú pasienky, ovce a hovädzí dobytok. Máločo leží ladom. Opätovne sa rozvíjajúcim remeslom v dedine je včelárstvo. Naopak, baníctvo, ktoré kedysi tvorilo hlavné zamestnanie obyvateľov dediny, ustupuje a miznú aj stopy po ňom.

Poráčske pasienky

Príroda a turistika

V zime si môžete vychutnať skvelé lyžovanie v lyžiarských strediskách Ski Brodok alebo Poráč Park, upravené bežárske trate. V lete zas pešiu aj cyklo turistiku krásami viac či menej nedotknutými lesmi po vyznačených chodníkoch. Aj keď ťažba dreva v poráčskych lesoch prebieha, nestretávame tu také holoruby, aké v posledných rokoch vznikli po Slovensku. Vďačiť za to môžeme najmä urbariátu súkromných vlastníkov lesov.

Nachádzajú sa tu aj dve národné prírodné rezervácie a to NPR Galmuská tisina a NPR Červené skaly. Predmetom ochrany rezervácií je vzácna vápnomilná flóra, zriedkavé druhy fauny a vyskytuje sa tu aj chránený tis obyčajný alebo jelení jazyk celolistý.

Približne pol hodinu chôdze od dediny sa nachádzajú jaskyne Šarkanova diera a Chyža, ktoré sú významnými archeologickými náleziskami bukovohorskej kultúry. V blízkosti Šarkanovej diery ústi Bielovodská dolina, ktorá je svojou tiesňavou veľmi podobná tým zo Slovenského raja.

Poráčska dolina s výhľadovou Červenou skalou

Baníctvo na Poráči

Poráč má banícku minulosť siahajúcu do 14. storočia. V dedine sa banský komplex, ktorý je pozostatkom veľkého banského komplexu železorudných a neskôr barytových baní. Tento komplex okolo Bane Poráč bol v roku 2018 vyhlásený za industriálnu národnú kultúrnu pamiatku. V rovnakom roku baňa ukončila svoju prevádzku z dôvodu klesajúcej dostupnosti barytu, ktorý sa tu ešte ťažil. V súčasnosti areál vlastní obec, ktorá tu plánuje sprístupniť živý banský skanzen.

V roku 2016 bol v dedine otvorený Poráčsky banícky náučný chodník, ktorý mapuje posledných 300 rokov tejto bohatej histórie. 

V okolí dediny sa nachádza množstvo rôznych zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Veľkou výhodou pre návštevníkov je hustá sieť značkovaných turistických chodníkov.

Kam ísť?

Vysoký vŕšok

Takmer sto výškových metrov nad dedinou sa nachádza Vysoký vŕšok (874 m n. m.), z ktorého za dobre viditeľnosti vidno naozaj ďaleko. Okrúhly výhľad ponúka pohľad na Kráľovu hoľu, Slovenský raj, Spišskú Novú Ves, Vysoké a Belianske Tatry, Levočské vrchy s Levočskou horou, Branisko, Čiernu horu, Slovinskú skalu a Volovské a Hnilecké vrchy a množstvo dediniek rozhodených po Hornádskej kotline. S trochou šťastia sa podarí vidieť až prešovské Stráže a Šarišský hrad. Spišský hrad patrí medzi stálice v dobrej viditeľnosti.
Samotný výstup na Vŕšok je nenáročný, aj priemernému turistovi zaberie z Chalupy 15 minút. A výhľad stojí za to.

 

Industriálne pamiatky

Poráč má bohatú banícku históriu siahajúcu do 14. storočia. Po celom okolí sa nachádzajú staršie či mladšie stopy po ťažbe. Rudná žila tu totiž vystupuje na povrch a bola ľahko dostupná aj povrchovou ťažbou. Od 19. storočia sa z tejto bane tiahnucej sa medzi Poráčom a susednou dedinou Rudňany okrem železnej rudy spracúvala aj pridružená ortuťnatá ruda (tetraedrit). Výroba bola ukončená v 90. rokoch minulého storočia.

Jama Poráč bola ako barytová baňa funkčná do roku 2018. O zachovanie baníckeho odkazu v dedine sa snaží Banícky poráčsky spolok. V posledných rokoch zrekonštuoval množstvo vstupov do štôlní a vytvoril Poráčsky banícky náučný chodník.

Medzi ďalšie zaujímavé pozostatky banskej histórie patrí, okrem samotného závodu na spracovanie rudy v susednej obci Rudňanoch, aj pozostatok ortuťovne a osemhranný gápeľ z prelomu 19. a 20. storočia.

Nedávno sa v okolí zastavilo združenie Čierne diery venujúce sa industriálnym pamiatkam. Výsledok môžete vidieť tu – Poráč alebo tu – Rudňany.

Kňazovka

Vrch Kňazovka, alebo v miestnom nárečí Kňazufka, leží na polceste z Poráča do Olcnavy. Legenda hovorí, že svoj názov dostala podľa kláštora, ktorý sa tam vraj nachádzal. Či je to pravda nevedno, no pamätníci si spomínajú, ako tam popri pasení volov nachádzali staré múry.

V súčasnosti sa na Kňazovku chodí najmä kvôli výhľadom, ktoré ponúka. Smerom na sever ako na dlani vidno Spišský hrad a pohorie Branisko, s trochou šťastia zas na druhú stranu vidno Vysoké Tatry a Kráľovu hoľu. Okrem toho sa na nej nachádza kríž s provizórnym oltárom a lavičkami, kam chodia občas slúžiť omše z neďalekej Olcnavy. V roku 2016 tu bola vybudovaná aj útulňa Dobrého pastiera pre cca. 7 osôb. Atmosféru dotvára socha Panny Márie, ktorú tam umiestnili miestni veriaci.

Ideálny nedeľný výlet.

 

NPR Červené skaly a Poráčska dolina

Prírodná rezervácia Červené skaly sa rozprestiera na 390 hektároch v okolí Poráčskej doliny. Predmetom ochrany je kaňon Poráčskeho potoka, stenu ktorého tvoria vápencové Červené skaly a priliehajúce lesy a lúky so závrtami.
Kvetena Červených skál je bohatá – rastú tu vzácne druhy ako zvonček karpatský (Campanula carpatica), plamienok alpínsky (Clematis alpina), pribica moldavská (Aconitum moldavicum), ľalia tigrovaná (Lilium martagon) alebo poniklec slovenský (Pulsatilla slavica). Na brieždení tu môžete stretnúť vysokú zver, diviaky, líšky, ale aj vlky či dokonca rysa. Pozor na medvede.

Cez Červené skaly vedie len jeden značkovaný turistický chodík dolinou, ktorý ústi v dedine Slovinky. Odbočením na žltú značku sa môžete dostať na Skalu (1014 m n. m.), lokálne nazývanú Slovinská skala, ktorá je po Bukovci najvyšším bodom v okolí. Najvyhľadávanejším miestom je nepochybne vyhliadka Červená skala asi hodinu a pol chôdze od dediny. Chodník je značkovaný ako cyklochodník. Z dediny tam vedie spevnená lesná cesta, z ktorej vedie krátky vyšľapaný chodník priamo na vyhliadkovú skalu. Kto navštívil Tomášovský výhľad v Slovenskom raji môže tušiť, čo ho na skale čaká.

Platí tu 5. stupeň ochrany, preto je pohyb v území rezervácie mimo turistických chodníkov zakázaný.

Poráčska dolina pretína pohorie Galmus na dve polovice hlbokým kaňonom. Dnom doliny prechádza červená turistická značka, ktorá vedie z Poráča až do Sloviniek. Dolinu rokmi vyhĺbil Poráčsky potok, ktorý pramení pod Poráčom a tečie smerom do Sloviniek a vďaka ktorému má dolina krasovitý charakter. Takmer celá dolina spadá pod PR Červené skaly, kde platí 5. stupeň ochrany a preto pohyb mimo turistických chodníkov je tu zakázaný. Vo zvyšnej časti doliny sa nachádza lyžiarske a rekreačné stredisko Poráč Park s vlastným pivovarom Buchvald a množstvo súkromných chatiek.

Výhľad na celú západnú časť doliny ponúka výhľadová Červená skala, ktorá sa nachádza na severnej strane doliny asi hodinu chôdze z dediny.

NPR Galmuská tisina

Prírodná rezervácia Galmuská tisina sa nachádza približne dve hodiny chôdze západne od dediny, v závere Svätojánskej doliny. Rezervácia bola vyhlásená v roku 1982 na ochranu typických lesných fytocenóz vápencovej časti Galmusu s rozptýleným výskytom tisu obyčajného (Taxus baccata) a ďalších chránených i ojedinelých druhov rastlín (napr. jelení jazyk celolistý, Phyllitis scolopendrium). Z celkovej rozlohy 56 hektárov približne tretinu zaberá prales. Okrem tisu tu nájdeme nádherné exempláre druhov jedľa biela (Abies alba), buk lesný (Fagus sylvatica), lipa (Tilia sp.) alebo javor horský (Acer pseudoplatanus).

Poniže Galmuskej tisiny, vo Svätojánskej doline, sa nachádza kaplnka sv. Jána, podľa ktorej je i pomenovaná. Cesta ďalej ústi do rekreačného strediska Zahura pri Spišských Vlachoch.

Platí tu 5. stupeň ochrany a teda pohyb v tomto území je zakázaný. Výnimku tvorí modrý turistický chodník, ktorý prechádza po južnom okraji rezervácie.

 

Bukovec

Bukovec, alebo v miestnom nárečí Pochvalt z nemeckého Buchvald, je najvyšším vrchom v okolí Poráča (1127 m n. m.). Nachádza sa južne od dediny a vedie k nemu veľmi dobre značený turistický chodník, ktorý, okrem toho, že nie je veľmi náročný ani pre nedeľných turistov, ponúka aj zaujímavé miesta na hubačku. Zo samotného Bukovca sa naskýta výhľad skôr južným smerom na Hnileckú dolinu a dedinu Švedlár, ale aj na sever a Poráč a Hornádsku kotlinu a Vysoké Tatry. Krásne je na Bukovci hlavne koncom leta, keď rozkvitá horec luskáčovitý a vres obyčajný a dozrievajú červené bobule jarabiny vtáčej.

Bonusom na ceste na Bukovec sú „templárske“ kríže vytesané do kameňov v lese. Kto a kedy ich tam vytesal nevedno, ale tento typ značiek sa v 15. storočí využíval na označenie hraníc chotárov.

Festival Šachtare volajú

Miestny rusínsky folklórny festival Šachtare volajú oslávili v roku 2017 25. rokov. Festival sa uskutočňuje každý rok začiatkom septembra v centre obce.

Šarkanova diera

Šarkanova diera sa spolu so sesterskou jaskyňou Chyža nachádzajú priamo pod Vysokým vrchom. Šarkanova diera je archeologickým náleziskom bukovohorskej kultúry, ktoré sa nachádzajú v Podtatranskom múzeu v Poprade. Má dĺžku 178 m a je takmer celá voľne prístupná. Nezabudnite si baterky.

 

Slovinská skala

Pre dobrodružnejšie typy je tu Skala (1014 m n. m.), domácimi prezývaná Slovinská skala. Nachádza sa nad dedinou Slovinky a ponúka široký výhľad na juh. Z Poráča sa treba vydať na Suchinec (zelená alebo červená+žltá značka) a z neho vedie neznačená lesná cesta cez bývalé pasienky až na Skalu. Ideálny letný celodenný výlet.

 

Baniská

Baniskami sa nazýva prepadnutá časť bane juhozápadne od dediny, ktorá vznikla v 60. rokoch minulého storočia po rozsiahlej podpovrchovej ťažbe železnej rudy. Od roku 2007 je závalové pásmo zavážané popolčekom z viacerých tovární a neostalo z nich už takmer nič. Skrz Baniská vedie niekdajšia prístupová cesta do dediny, ktorá bola závalom úplne zničená. Pokles terénu v tejto lokalite pokračuje dodnes a Baniská nepatria medzi bezpečné miesta na prechádzku, aj keď vzniknuté útesy majú nepochybne svoje čaro.

Bielovodská dolina

Slovenský Raj nie je jedinou lokalitou na Spiši, kde sa dajú nájsť divoké rokliny, útesy a rebríky. Bielovodská dolina medzi Poráčom a Olcnavou je svojou krásou vyrovnaným súperom. Neponúka toľko vodopádov, no môžete si byť istí, že v nej nestretnete živú dušu.

Bielovodská dolina nie je značkovanou trasou. Asi najjednoduchšie sa dá do nej trafiť smerom z Olcnavy popri potoku smerom na juh. Pozor, netreba si to mýliť so zelenou značkou, ktorá smeruje podobným smerom, no do susednej doliny, kde sa nachádza vodopád Sikľavá skala. V závere sa dolina rozvetvuje na tri časti: na východ na Kňazovku, na juh ku jaskyni Šarkaňová diera a na západ ku starej poľovníckej chate Dievka. Najkratšou cestou na Poráč je práve smerom ku jaskyni alebo po zelenej značke. Kolmo na Bielovodskú dolinu prechádza lesom pevná lesná cesta, do prava na Poráč, do ľava na Kňazovku. Niet sa kde stratiť.

Niekoľko dobrodruhov opísalo svoje zážitky z doliny: trojdňová túra plná napätia alebo pár pekných fotiek z prechádzky.

Poráčska krajina je výrazne ovplyvnená pasienkami, ktoré sa prirodzene udržaivajú aj v súčasnosti chovom oviec a hovädzieho dobytka. Viac vo fotogalérii.

 

Margaréta Marcinčinová
2021